Ľudovít Winter (1870 - 1968)

© PhDr. Vladimír Krupa

http://www.balneomuzeum.sk

Ľudovít Winter bol a zostane jednou z najväčších osobností v dejinách mesta Piešťany a Piešťanských kúpeľov.

Polstoročie rozhodujúceho obdobia vo vývoji obce Piešťany a kúpeľov a ich premeny z malej obce a provinčných kúpeľov na medzinárodné kúpeľné mesto je nerozlučne späté s menom rodiny Winterovcov, predovšetkým otca Alexandra a jeho synov Ľudovíta a Imricha.

Ľudovít Winter sa narodil 1. 11. 1870 v Ipeľských Šahách ako tretie dieťa rodičom Alexandrovi Winterovi a Henriete, rodenej Kácserovej. Mal staršieho brata Františka, staršiu sestru Milku a po ňom sa narodil ešte brat Imrich. Študoval na Technickej univerzite vo Viedni, štúdiá však nedokončil, pretože otec Alexander Winter, nájomca Piešťanských kúpeľov ho zavolal do Piešťan, aby mu pomáhal s vedením podniku. A tak mladý, dvadsaťročný Ľudovít prichádza do Piešťan, ktoré sa stali jeho celoživotným osudom. Po smrti otca v roku 1909 veľká zodpovednosť za vedenie firmy prešla na Ľudovíta. Jeho prednosťou bolo, že sa dokázal obklopiť ľuďmi, ktorí mu pomáhali zveľaďovať kúpele. Najdôležitejší spomedzi nich bol nesporne brat Imrich. Ale boli to i správca kúpeľov Václav Vlk, právnik JUDr. Majerčák, architekti Henrik Böhm, Ármin Hegedüs, Emil Belluš, František Wimmer, lekári MUDr. Eduard Weisz, MUDr. Štefan Kollár, MUDr. Eduard Cmunt, notár obce Piešťany Anton Kajlich, farár a starostovia obce Piešťany Gašpar Štefanka a neskôr Alexander Šindelár.

Za pôsobenia Ľudovíta Wintera boli postavené také významné budovy ako Robotnícky špitál, Kursalón – Kúpeľná dvorana (otvorená roku 1894), Kúpele Františka Jozefa (otvorené v roku 1898), Pro Patria (1916). Najväčšou jeho pýchou bol a dodnes zostáva Hotel Thermia Palace a kúpele Irma, stavba liečebného domu Cyril (1929), výstavba komplexu Eden a Excelsior, dnešná Jalta (1929), výstavba reštaurácie Červená veža (1929) a termálneho kúpaliska Eva (1934). Dal postaviť Ružový mlyn (1916). Bol otcom myšlienky výstavby novej mestskej časti – Floreátu a podieľal sa na jej realizácii, i keď v zmenených politických a spoločenských podmienkach po februári 1948.

Vďaka nemu v Piešťanoch hľadalo zdravie množstvo ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev. Popri tom sa Piešťany stali i miestom stretávania sa vysokej medzinárodnej spoločnosti, poskytovali bohatú kultúrno - spoločenskú ponuku (založenie Piešťanskej muzeálnej spoločnosti a vybudovanie múzea, koncerty, plesy, divadelné predstavenia, lekárske kongresy a exkurzie, golf, tenis a iné).

V roku 1899 bol na jeho podnet vytvorený symbol – obchodná značka kúpeľov (moderne povedané logo) – preslávený Barlolámač. Ten je dodnes najznámejším symbolom Piešťan – kúpeľov i mesta. Svedčí o tom i podoba erbu mesta.

V rokoch 1919 – 1935 bol predsedom Zväzu slovenských kúpeľov. Je autorom prác o právnych daňových a poriadkových otázkach kúpeľných miest. V období po skončení 1. svetovej vojny a vzniku I. Česko - slovenskej republiky (v roku 1918) sa zaslúžil o zveľadenie Piešťan - úpravu, vybudovanie a vyasfaltovanie ulíc, chodníkov a námestí, stavbu mostov cez Váh - Krajinského a Kolonádového, stavbu nového Obecného domu (dnešný Mestský úrad), vybudovanie vodovodu a kanalizácie, regulácia Váhu a stavba protipovodňových hrádzí, regulácia Dubového.

Ľudovít Winter päťdesiat rokov svojho najplodnejšieho života zasvätil zápasu za prosperitu kúpeľov. Ako svoje životné krédo si vytýčil cieľ získať Piešťanom svetové meno. Nikdy sa tejto myšlienke nespreneveril, ani v časoch prenasledovania v období 2. svetovej vojny a po roku 1948. Zmieril sa so stratou rodinných kúpeľných podnikov, pretrpel trýzeň koncentračných táborov, do konca života trpezlivo znášal ústrky totalitného režimu, no svoju oddanosť a vzácny vzťah k Piešťanom - kúpeľom i mestu si zachoval až do smrti. Na sklonku svojho života napísal zaujímavé pamäti, v ktorých nie je zaujímavá len história, ale aj celý rad návrhov a námetov pre povznesenie kúpeľov a mesta v budúcnosti. Z návrhov, ktoré sa nerealizovali, spomeňme aspoň kúpeľný komplex Arthros, ktorý situoval oproti Hotelu Thermia Palace, a pospájanie všetkých kúpeľných domov jedinou kolonádou a mnohé ďalšie.

Pre priblíženie jeho názorov uvedieme aspoň jeden jeho citát, ktorý ich charakterizuje: „Veda sama nestačí, aby lekár bol dobrým lekárom. K úspechu je treba, aby ho pacienti mali radi. Tá istá zásada platí u osôb, ktoré majú viesť kúpele. Kto nie je zaľúbený do svojho odboru, kto nespája srdce a dušu so záujmami kúpeľného hosťa, ťažko bude v stave previesť šťastnú a trvalú tvorbu v záujme svojich kúpeľov. Popri vede aj láska k hosťom je kritériom dobrých úspechov.“

Ľudovít Winter zomrel v Piešťanoch ako 98 ročný dňa 15. 9. 1968 a pochovaný je na cintoríne na Bratislavskej ceste.

Dňa 1. novembra 1990 mu bola na penzióne Zelený strom, kde pôvodne býval, odhalená pamätná tabuľa. Jej autorom je akademický sochár Ladislav Ľudovít Pollák. Od 1. januára 1991 nesie hlavná ulica v centre kúpeľného mesta Piešťany jeho meno. Bolo mu udelené čestné občianstvo mesta Piešťany in memoriam ako ocenenie jeho neopakovateľného prínosu a vkladu do vývoja mesta Piešťany a Piešťanských kúpeľov.