Francúzsko očami našich žiakov

Jedného dňa vošla do triedy vytešená spolužiačka, že na nástenke videla oznam o zájazde na Francúzsku riviéru, a tak sa naša šestica išla hneď prihlásiť... Ako dobre!

Cesta bola namáhavá a únavná. Cestovali sme okolo 18 hodín. Keď sme skoro ráno prišli do Monaca, naskytol sa nám však nádherný pohľad na východ slnka. Mimochodom, Monaco je druhý najmenší štát v Európe.

Keď sme si vychutnali výhľad a skvelé raňajky, vybrali sme sa do Oceánografického múzea. Boli tam všakovaké morské živočíchy, po ktorých len tak prechádzal zrak.

Prisťahovať sa do Monaca a získať monacké občianstvo nie je jednoduché. Na bankové konto sa musí vložiť veľký obnos peňazí alebo sa treba priženiť...

Pred obedom sme zašli pred kniežací palác, kde sme mohli vidieť výmenu stráží. Francúzski strážnici nemajú také prísne podmienky ako strážnici vo Veľkej Británii, na rozdiel od nich sa môžu hýbať aj usmievať. Majú krásne biele uniformy.

Potom sme absolvovali prechádzku mestom a kroky nás zaviedli až k známemu kasínu Monte Carlo. Bolo otvorené v roku 1878 a za jeden deň ho navštívilo viac ako 500 000 ľudí!

Keď bolo toho chodenia po prepychovom Monacu dosť, presunuli sme sa autobusom do čarovného historického mestečka Éze, neďaleko ktorého sa nachádza parfuméria Fragonard. Úžasné...! Práve tu sme boli oboznámení s celým procesom výroby a vzniku skutočných parfumov. Za zmienku stojí aj ,,tamojšia” profesia – „majster nos“. Jej vykonávateľ musí mať vyštudovanú špeciálnu 7-ročnú školu, aké sú na celom svete iba 3. „Majster nos“ musí dodržiavať prísnu diétu, nesmie piť, fajčiť, jesť korenisté jedlá. Priam asketický spôsob života... No pre jeho prácu je tento životný štýl veľmi dôležitý. Jedna chyba a stratil by svoj citlivý nosík. Majster pracuje maximálne 2 hodiny denne. Nájsť tie správne ingrediencie - vône na výrobu parfumov, môže trvať aj dlhé 2 roky.

Po namáhavom dni sme sa presunuli do hotela, kde sme zaspali ako bábätká.

Na druhý deň sme navštívili slávne Saint Tropez. Mne osobne sa však veľmi nepáčilo, nakoľko si zachováva štýl charakteristický pre 60. – 70. roky.

Potom sme išli do mestečka Port Grimaud, tzv. lagúnového mestečka. Je totiž vybudované na mori, a to zasypaním morskej hladiny. V tomto mestečku je presne 6000 domov a 5999 má svoj vlastný prístav. Super, nie?

Nasledujúcou zastávkou bolo mesto Cannes, ktoré nás privítalo aj so svojou promenádou Croasette. Tučné bankové konto by sa oplatilo, pretože promenádu lemujú obchody najznámejších značiek – Gucci, Prada... Stačí si iba vybrať... No okrem nich sa tu nachádza aj známy palác, kde sa udeľujú Zlaté palmy. Aby sme sa aspoň na malú chvíľku cítili ako veľké filmové hviezdy, vyskúšali sme sa prejsť po červenom koberci. Chýbali už len dotieravé blesky fotoaparátov.

Celý výlet sme na tretí deň zakončili v meste Nice. Vystúpili sme na vyhliadku, ktorá bola 92 metrov nad morom a odtiaľ sme potom sledovali krásnu Zátoku anjelov. Čím vyššie sme vystupovali, tým tyrkysovejšie bolo more. V starom meste, ktoré vybudovali Taliani, nám dali rozchod, s voľným časom sme potom naložili každý po svojom. My sme napríklad nakúpili suveníry, aby nielen nám, ale aj našim blízkym pripomínali voňavý a farebný juh krajiny galského kohúta.

Po večeri sme plní zážitkov vyrazili na dlhú cestu domov, do každodennej reality.